6.1 Klasifikácia výučbových metód

K. László (1997) špecifikuje päť aspektov štruktúrovania metód do systému, sú to:
	1. didaktický aspekt,
	2. logický aspekt,
	3. psychologický aspekt,
	4. procesuálny aspekt,
	5. organizačný aspekt.
	
Uvádzame vybrané delenia z rôznych hľadísk:
A)	Aspekt logický (logické postupy učenia) člení metódy na:
	- analytické (analýza – postupuje od celku k častiam),
	- syntetické (syntéza – postupuje od častí k celku),
	- induktívne (indukcia – postupuje od jednotlivých faktov k pojmom, poučkám),
	- deduktívne (dedukcia – postupuje od zákonov, poučiek, definícií, pravidiel, pojmov k ich aplikácii na konkrétne príklady),
	- genetické – vývinové metódy rozvíjajú vedomosti pomocou časovej postupnosti,
	- dogmatické – metóda bez zdôvodňovania, vysvetľovania – žiaci sa učia naspamäť vzorce, pravidlá, definície,
	- porovnávacie – hľadajú sa zhody, alebo rozdiely medzi dvoma javmi, predmetmi podľa určitých znakov,
	- analogické – analógia (podobnosť) – hľadajú sa spoločné znaky javov, predmetov a z nich sa potom usudzuje na ďalšie podobnosti (analógia sa uplatňuje v matematike, chémii, fyzike).
	
B)	Metódy z hľadiska charakteru poznávacej činnosti študentov:
	- reproduktívne metódy – pri ktorých si študent osvojuje hotové vedomosti a reprodukuje už známe spôsoby činnosti.
	Patria sem:
		o informačno-receptívne metódy,
		o reproduktívne metódy.
	- produktívne metódy – ktorých hlavným znakom je, že študent získava vedomosti subjektívne nové ako dôsledok vlastnej samostatnej tvorivej činnosti.
	Patria sem:
		o problémový výklad,
		o heuristická metóda,
		o výskumná metóda.

C)	Aspekt procesuálny – metódy z hľadiska fáz vyučovacieho procesu:
	a) motivačné metódy – metódy, ktoré usmerňujú záujem o vyučovanie, navodzujú a udržiavajú pozornosť žiakov,
	b) expozičné metódy – metódy prvotného oboznamovania žiakov s učivom,
	c) fixačné metódy – metódy opakovania, upevňovania učiva,
	d) diagnostické a klasifikačné metódy – metódy hodnotenia, kontroly.

D)	Triedenie podľa toho, či metódy vyberá učiteľ, alebo si ich volia žiaci sami:
	a) metódy heterodidaktické – metódy navodzuje učiteľ, učiteľ riadi učebnú činnosť,
	b) metódy autodidaktické – metódy samoučenia (metódy učenia si volí žiak).

E) Podľa počtu žiakov, rozlišujeme metódy:
	- frontálne – učiteľ pracuje s celou triedou,
	- metódy skupinovej práce,
	- metódy individuálneho vyučovania.
	
Podľa J. Maňáka a V. Šveca (2003):
	1. klasické výučbové metódy – slovné, názorno-demonštračné, praktické,
	2. aktivizujúce metódy – diskusné, situačné, inscenačné, riešenie problémov, didaktické hry,
	3. komplexné výučbové metódy – frontálna výučba, skupinová a kooperatívna výučba, brainstorming, projektová výučba, výučba podporovaná počítačom.
                
                
	Komplexnú štruktúru metód z pohľadu didaktiky fyziky možno nájsť vo Vybraných kapitolách v didaktike fyziky (Janovič a kol., 1999, s. 61). Je pravdou, že prístup ku klasifikácii metód do značnej miery ovplyvnil psychologický pohľad na procesy poznávania žiaka a preto aj celá kapitola v uvedenej publikácii má názov – Metódy poznávania. Základnú štruktúru tvoria – Empirické a teoretické metódy, ktoré sa ďalej členia. Pod empirické metódy poznávania sú zaradené –metódy pozorovania, merania a experimentálne metódy. Pod teoretické metódy patria – logické, kybernetické a matematické.

Výber a voľba vyučovacej metódy závisí predovšetkým od:
	1. cieľov vyučovacej hodiny,
	2. obsahu preberaného učiva,
	3. vekových osobitostí žiakov,
	4. materiálneho vybavenia školy,
	5. schopností samotného učiteľa.