9.5 Funkcie experimentu

    Podľa didaktickej funkcie rozlišujeme tieto typy experimentov (Kalakay, 2001):
-	motivačný,
-	heuristický,
-	verifikačný,
-	opakujúci a prehlbujúci učivo,
-	ilustračný,
-	historický.
    Motivačným experimentom označujeme experiment, ktorý upriamuje pozornosť žiakov na nejaký problém, ktorý sa potom ďalej pomocou iných experimentov môže skúmať. Zväčša ide o experimenty s prekvapivým záverom, či efektom. Má v ňom vzbudiť zvedavosť, podnietiť v ňom chuť objavovať, vyriešiť problém, prípadne v ňom vyvolať rozpor, ktorý vedie k následnému myšlienkovému a praktickému objavovaniu. Ak príklad môžeme uviesť experiment, pri ktorom žiaci vidia sklenú nádobu naplnenú bezfarebnými gélovými guľôčkami s presvitajúcim objektom, z ktorého však nevidia obrysy, ale len náznak jeho farby. Po priliatí vody do nádoby je však objekt dobre pozorovateľný (obr. 9.4). Ide o upriamenie pozornosti žiaka na lom svetelných lúčov.




    Heuristickým nazývame taký experiment, pri ktorom žiaci objavujú zákonitosť či vlastnosti istého javu, dospejú svojím bádaním k niečomu novému. Môže ísť napríklad o objavenie vzťahu závislosti prúdu v elektrickom obvode od napätia na rezistore, t. j. Ohmovho zákona. Žiaci meraním určujú dvojice hodnôt [I, U] a analýzou dát prídu k záveru, že prúd je priamoúmerný napätiu. Ak zvolíme skupinovú prácu žiakov, pričom každá skupina pracuje s rezistorom iného odporu., žiaci môžu prísť aj k záveru, že konštantou úmernosti závisí práve od hodnoty odporu.
    Verifikačným dokazujú platnosť nejakého zákona empirickým spôsobom, utvrdzujú si poznatok, ktorý im je prezentovaný ako fakt. Môže ísť napríklad o overenie hodnoty pre rýchlosť šírenia zvuku pomocou frekvencie tónu určenej vhodnou aplikáciou, ktorý vydáva skúmavka (obr. 9.5), keď do nej fúkneme.



    Opakujúci a prehlbujúci učivo môže byť experiment, pomocou ktorého si žiak môže zopakovať naučené, utvrdiť si poznatky. Takýto experiment môže dávať žiakovi aj učiteľovi spätnú väzbu. Obyčajne nasleduje za výkladom nového učiva. Ak už žiaci vedia, ako určiť hustotu tuhých telies a kvapalín, môžu v rámci získavania potrebných zručností určiť hustotu rôznych telies.
    Ilustračný experiment slúži na spestrenie a doplnenie výkladu učiva praktickou aplikáciou, často demonštruje aplikáciu odvodených poznatkov v praxi. Na ilustráciu rovnovážnej polohy stabilnej, kedy je ťažisko telesa pod bodom upevnenia, môžeme použiť dve vidličky zapreté do seba spolu so špajdľou (obr. 9.6).



    Historický pokus zachytáva historické pozadie objavenia vysvetľovaného javu. Takéto experimenty sú realizovateľné aj na úrovni základnej školy. Môže ísť o meranie, ktoré realizoval Galilei. Zmiešaval rovnaké množstvo teplej a studenej vody, pričom meral výslednú teplotu. Takéto meranie robia žiaci v 7. ročníku v rámci témy Teplo.