9.3 Experiment

    Charakteristickým znakom experimentu je zásah do podmienok priebehu skúmaného javu. V podstate to znamená, že sa snažíme skúmaný jav upraviť tak, aby sme vedeli odpovedať na skúmanú otázku alebo skúmať hypotézu.
    „Pri realizácii experimentu treba pozorovať a opísať objekt pred zásahom, opísať samotný zásah do objektu a objekt po zásahu. Často má tento opis kvantitatívny charakter, a preto súčasťou experimentu môže byť i meranie.“ (Koubek a kol., 1991, s. 20)
    Z hľadiska toho, kto a s akým cieľom realizuje experiment rozlišujeme:
- vedecký experiment – realizuje ho vedec za kontrolovaných podmienok, jeho cieľom je poznanie nového javu alebo neobjaveného prírodného zákona,
- školský experiment – realizuje ho žiak alebo učiteľ, dej, ktorého cieľom je poznanie už objaveného javu, či zákona, ktorý je pre žiaka neznámy.
    Žiaci experimentovaním napodobňujú prácu vedcov, a preto je dôležité dodržiavať istú hierarchiu krokov. Týmto spôsobom si zlepšujú organizačné schopnosti i prácu a komunikáciu v tíme, dokážu pracovať organizovane a usporiadane, budovať si systém, triediť a spracovávať údaje. Experimentálna činnosť je štruktúrovaná, k riešeniu problémových úloh je potrebné pristupovať organizovane, používajú sa podobné stratégie a myšlienkové postupy ako používajú vedci. Štruktúra je obyčajne nasledovná:
-	Objavenie a formulácia problému – sformulovanie úlohy, ktorej výsledkom môžeme dospieť k overeniu nejakého poznatku, objavenie fyzikálnej zákonitosti či jej vyjadrenie pomocou grafu.
-	Vyslovenie hypotézy – hypotéza sa formuluje v úvodnej fáze poznávania, obsahuje návrh činnosti, ktorú je potrebné vykonať na riešenie úlohy a takisto predpoklad toho, ako sa bude objekt alebo jav správať a čo bude výsledkom činnosti.
-	Návrh pokusu, výber materiálnych prostriedkov a zostrojenie aparatúry – žiak si musí uvedomiť, aké údaje potrebuje získať a ako to dosiahnuť. Musí vybrať správne technické zariadenia, pomôcky, vhodné meradlá.
-	Uskutočnenie experimentu – realizácia experimentu podľa vopred premyslených krokov.
-	Analýza a spracovanie získaných dát – vyhodnotenie nameraných dát, ich spracovanie vo forme tabuliek a grafu, analýza výsledkov.
-	Formulácia záveru a posúdenie hypotézy – zhrnutie toho, k čomu sme experimentom dospeli, zváženie pravdivosti alebo nepravdivosti našej hypotézy.
    Koubek a kol. (1991, s. 22) túto štruktúru zobrazuje nasledovne:

                
  

    Pri každom školskom experimente by mal byť kľúčový, odhliadnuc od rozličných funkcií, ktoré plní, jeho prínos k rozvoju žiackych fyzikálnych poznatkov. Preto môžeme tvrdiť, že školský fyzikálny experiment má z didaktického hľadiska dve hlavné poznávacie funkcie (Koubek a kol., 1991, s. 25):
    a)	je to prostriedok utvárania nového fyzikálneho poznávania o určitom jave,
    b)	slúži ako model novej poznávacej činnosti, ktorú by si mal žiak osvojiť.
    Prvú funkciu experiment plní, ak slúži na experimentálne objavovanie nových poznatkov, zákonitostí, alebo ako prostriedok na overovanie deduktívne získaných poznatkov.
    Druhá funkcia znamená, že žiaci si pomocou experimentovania osvojujú nové zručnosti, nové pracovné postupy, ktoré budú využívať v ďalšom, samostatnom bádaní. 
    Obrovský prínos školského experimentu je u žiakov rozvoj schopností vedeckej práce, a to najmä schopnosť pozorovať, merať, interpretovať, klasifikovať, porovnávať či zovšeobecňovať. Ak sa vykonávajú experimenty dostatočne často, žiaci v budúcnosti môžu využívať vlastnú skúsenosť na podporu teoretických poznatkov, čo zvyšuje kompaktnosť a celistvosť ich poznatkov.