9.2 Meranie

    Niektoré vlastnosti objektov sa dajú kvantifikovať, nielen kvalitatívne opísať. Priradenie kvantitatívneho znaku na základe porovnania s etalónom je podstatou merania. Kvantitatívne vyjadrená vlastnosť objektu sa nazýva fyzikálna veličina. Každá fyzikálna veličina pozostáva z číselnej hodnoty a jednotky veličiny:
fyzikálna veličina = číselná hodnota * jednotka veličiny
Príklad: l = 8,1 m		t = 23,1 s		g = 9,81 m*(s^(-2))
Označenie fyzikálnej veličiny píšeme kurzívou.
Rozlišujeme (Demkanin a kol., 2006, s. 16-17):
- priame meranie – hodnotu zisťujeme na stupniciach meradiel, alebo porovnaním s realizáciou ich jednotiek (napr. závaží),
- nepriame meranie – hodnotu veličiny vypočítame zo vzťahu, ktorým veličina súvisí s inými, priamo merateľnými veličinami.

Priame merania
-	dĺžka – pravítko, meracie pásmo...,
-	hmotnosť – osobné váhy, elektronické váhy,
-	objem – odmerný valec,
-	čas – stopky,
-	teplota – teplomer,
-	veľkosť sily – silomer,
-	elektrický prúd – ampérmeter,
-	elektrické napätie – voltmeter.

Nepriame merania
-	veľkosť priemernej rýchlosti telesa – z prejdenej dráhy za čas,
-	veľkosť tiažového zrýchlenia – z grafu závislosti dráhy od času,
-	veľkosť zrýchlenia – z grafu závislosti dráhy od času,
-	koeficient šmykového trenia – pomocou naklonenej roviny, ťahovou silou,
-	tlak vzduchu – kvapalinovým U-manometrom,
-	hustota telesa – z hmotnosti a objemu,
-	elektrický odpor – z napätia a prúdu.