9.1 Pozorovanie

    Pozorovanie je bežná činnosť, ktorou sa zaoberáme takmer vždy, často aj neuvedomele. Ak vidíme objekt alebo sledujeme prebiehajúci dej prvý krát, pozorujeme ho len zbežne. Druhý krát si už vyberáme len určité časti a vlastnosti objektu (alebo deja) a uvedomele si všímame len vlastnosti dôležité pre získanie poznatku, ktorý nás zaujíma. Schopnosť pozorovať javy je vrodená, ale nie každý jedinec dosiahne požadovanú úroveň tejto schopnosti. Preto je potrebné na vyučovaní ju rozvíjať. Z hľadiska spôsobilostí vedeckej práce ide o dôležitú schopnosť.
    Pozorovanie z hľadiska poznania delíme na (Janovič a kol., 1990, s. 52):
- prvotné pozorovanie – koná sa za účelom oboznámenia sa s novým objektom, zhromažďujú sa poznatky a triedia sa (obvykle do jednej skupiny poznatkov sa zaraďujú objekty s podobnými znakmi),
- druhotné pozorovanie – slúži na overovanie hypotéz, vytvorených buď v procese prvotného pozorovania, alebo v inej fáze poznávania.