1.5 Potenciálne ťažkosti a obmedzenia zavádzania zmien do školskej praxe
Učebnice fyziky z predchádzajúcej koncepcie vo svojom obsahu kopírovali fyziku ako vedeckú disciplínu, čím zahlcovali žiakov veľkým množstvom často zbytočných a pre život neužitočných údajov a faktov.
V obsahu predmetu dnes dominuje metóda aktívneho poznávania žiakov a túto formu práce dopĺňa moderná učebnica. Podporuje samostatnú aktivitu žiakov, poskytuje podnety na skupinovú prácu, námety na projekty, rozvíja tvorivosť, neustále zdôrazňuje spätosť fyziky s každodenným životom. Vo väčšej miere zdôrazňuje experimentálny charakter predmetu. Keďže učebnice predchádzajúcej koncepcie na laboratórne práce počítali s centrálnou dodávkou učebných pomôcok, ak by sme ich chceli realizovať dnes, boli by relatívne náročné nielen časovo, ale aj materiálne. Pri uskutočnenom radikálnom znížení hodinovej dotácie fyziky a často katastrofálnom vybavení školských odborných učební bol do učebnice zaradené jednoduchšie pokusy, ktoré ale nestrácajú atraktivitu a zároveň plnia svoj účel. Dnešné učebnice odzrkadľujú masové rozšírenie digitálnych technológií (DT), ktorých používanie dnes študenti považujú za samozrejmosť. Určite už dozrel čas aj na vytvorenie kvalitných elektronických verzií vydávaných učebníc.
Postup podľa učebníc však naráža na problém spojený s počtom žiakov v triedach. Každá efektívna metóda práce si totiž vyžaduje intenzívnu komunikáciu medzi učiteľom a žiakom a žiakmi navzájom a v skupinách s počtom viac ako dvadsať žiakov to technicky nie je možné.
V celej koncepcii reformných krokov nesie na svojich pleciach najväčšie bremeno učiteľ. Na základe bohatých skúseností s organizovaním pracovných dielní pre učiteľov fyziky na medzinárodnej i národnej úrovni (napríklad Demkanin a kol. 2008, Horváth a kol. 2006, Velmovská, Vanyová, 2013) môžeme jednoznačne konštatovať, že na Slovensku chýba systematická práca s učiteľmi prírodovedných predmetov. Aktivity zamerané na rozvoj „tvorivého“ učiteľa realizované prostredníctvom rozličných krátkodobých projektov sú často málo efektívne. Pociťujeme u nás akútny nedostatok kvalitných učiteľov fyziky – profesionálov, ktorí vedia, čo učia a prečo to učia. Podobná situácia je aj s učiteľmi chémie a biológie. Robiť s takýmito učiteľmi nadstavbu a snažiť sa z nich spraviť učiteľov „tvorivých“, môže viesť k zásadným a neželaným posunom v kvalite fyzikálneho vzdelávania. Chceme veriť, že iba učiteľ dostatočne ovládajúci učivo, ktoré má učiť spolu s odporúčanými postupmi a metódami a s absolvovaným kvalitným tréningom na riešenie bežných výchovných situácií v triede bude môcť postúpiť do vyššej kategórie tak, ako to predpokladá kariérny rast učiteľa. Na druhej strane v dnešnom systéme je málo pracovníkov schopných a ochotných takúto systematickú prácu s učiteľmi z praxe organizovať. Asi najbližšie k takejto činnosti majú stavovské organizácie, v prípade učiteľov fyziky napríklad Slovenská fyzikálna spoločnosť alebo Jednota slovenských matematikov a fyzikov. Tieto ale nemajú finančné možnosti na takúto systematickú prácu.