1.3 Súčasný prístup ku koncepcii vyučovania fyziky

            V súvislosti s reformou vzdelávania sa často hovorí o žiackych kompetenciách. V programoch vyučovania zameraných na ich rozvoj dominuje snaha vychovať zo žiaka integrálnu osobnosť. Nový prístup k vyučovaniu prírodných vied dôsledne buduje – konštruuje vedomosti žiakov na ich predchádzajúcej skúsenosti, teda zohľadňuje konštruktivistickú pedagogickú teóriu. Prístup k takémuto spôsobu vyučovania má niekoľko charakteristických znakov:

1.	Sprostredkovanie obsahu vo vyučovaní vychádza z diskusie o probléme, pri ktorej sa učiteľ oboznámi s predstavou žiakov získanou na základe ich doterajšej skúsenosti. Upúšťa sa od koncepcie „vedecké fakty najskôr, aplikácie a dôsledky týchto faktov prídu až potom“. Prístup, pri ktorom sa vychádza z vysvetľovania neznámych vecí a až neskôr sa prechádza k vysvetleniu známych javov okolo nás, je pre značnú časť študentov nezaujímavý a ako sa v pedagogickej praxi potvrdilo – aj neefektívny.

2.	Počas celého procesu riešenia problémov je nevyhnutná aktívna účasť žiaka. Začína sa identifikovaním a postavením problému. Pokračuje návrhom a plánovaním postupu práce aj výskumu pri jeho riešení. Nasleduje identifikácia neznámych faktov a pojmov, čo podmieňuje doplnenie si chýbajúcich vedomostí štúdiom. Cyklus samostatného riešenia problému by mal byť ukončený sformulovaním záveru so zvážením všetkých dôsledkov zasahujúcich do rôznych oblastí života človeka a spoločnosti. Nezanedbateľnú úlohu v celom procese zohráva aj žiakova prezentácia vlastných výsledkov pred spolužiakmi, ktorí počas nej spolu s učiteľom predstavujú kritických oponentov.

3.	Dôležitou etapou pri riešení problémov je zber informácii a ich analýza. Žiaci pracujú s údajmi v rozličnej forme (napríklad tabuľky, grafy, výroky a podobne), ktoré ďalej primeranými spôsobmi a algoritmami spracúvajú. Na záver usporiadajú informácie do formy vhodnej na prezentáciu.

4.	Práca žiakov prebieha obyčajne v skupinách, v ktorých sa učia kooperovať. Tento spôsob práce simuluje reálny život, v ktorom si musí každý jednotlivec nájsť sebe primeranú a uspokojivú sociálnu pozíciu.

5.	Významným cieľom programu je aj rozvoj komunikačných schopností žiakov. Precvičujú si ich v menších skupinách, kde sa problém rieši, alebo vo väčších skupinách, pred ktorými sa výsledok práce obhajuje. Do popredia vystupujú také formy komunikácie, ako diskusia, oponovanie, argumentácia a podobne.

6.	Pri riešení problémov sa u žiakov vyššie hodnotí spôsob riešenia ako samotný dosiahnutý výsledok. Transfer schopností a metód do novej situácie má väčšiu hodnotu ako memorovanie faktov alebo zručnosť vykonať experimentálne postupy podľa textu v učebnici.

7.	Žiakom sa odporúča pri riešení problémov využívať aj vedecké inštitúcie a výskumné ústavy, priemyselné podniky, firmy, agentúry, ktoré vo svojej činnosti využívajú produkty vedy a techniky. Je vhodné zadávať žiakom na riešenie problémy, ktoré sa týkajú ich regiónov.

8.	Žiaci i učitelia majú k dispozícii technické zariadenia na úrovni doby a majú prístup k spoľahlivým zdrojom informácií.