10.3 Didaktické testy
10.3.1 Charakteristika didaktického testu
Didaktický test predstavuje jednu z možností, ako overiť a skontrolovať aktuálne vedomosti a zručnosti žiakov. Didaktický test sa chápe ako písomná a najpresnejšia skúška. Je to však osobitný typ písomnej skúšky, pretože každý didaktický test je charakteristický svojou štruktúrou a spĺňa vopred stanovené požiadavky. Viacero didaktikov sa venovalo problematike didaktických testov, a teda existuje viacero chápaní pojmu didaktický test, z ktorých niekoľko uvedieme.
I. Turek definuje didaktické testy ako „moderné prostriedky na zisťovanie kvantity i kvality vedomostí a zručností učiacich sa subjektov“ (Turek, 2005, s. 230). Podľa Byčkovského, „didaktický test je nástroj systematického zisťovania (merania) výsledkov výučby“ (Byčkovský, 1984, s. 9). Podľa M. Lapitku, „didaktickým testom označujeme taký druh písomnej skúšky, pri ktorom žiak čo najúspornejšie odpovedá na vopred pripravenú otázku, alebo rieši vopred pripravenú úlohu, na ktorú existuje jediná správna odpoveď“ (Lapitka, 1996, s. 23).
Súhrnne môžeme o didaktickom teste povedať, že je to písomná forma kontroly, ktorá patrí medzi najobjektívnejšie nástroje overovania vedomostí a zručností žiakov. Didaktický test je konštruovaný ako súbor úloh, ktorých počet môže byť rôzny, pričom dôležité je, že pre každú úlohu je určená jednoznačná odpoveď. Úlohy môžu byť konštruované v rôznej forme, tomu je však venovaná iná kapitola.
Didaktickým testom je možné preverovať vedomosti (pojmy, definície, údaje, vzťahy medzi pojmami), poznávacie operácie a zručnosti (schopnosť pracovať s tabuľkami, s grafmi...) (Lapitka, 1996, s. 18). V poslednom čase sa vyvíjajú aj didaktické testy zamerané na meranie praktických zručností.
Podľa Niemierka (Byčkovský, 1984, s. 27) plnia didaktické testy tri významné funkcie. Okrem toho, že učiteľ žiaka klasifikuje, získava nielen predstavu o stave jeho vedomostí a o jeho nedostatkoch, ale aj o úspešnosti svojej práce.
Napriek významu didaktického testu v procese kontroly a hodnotenia, didaktický test sa nesmie stať jediným nástrojom kontroly žiakov. Ústne a ostatné písomné skúšky majú rovnako svoje pozitívne vlastnosti, kvôli ktorým sa ich oplatí zaradiť do vyučovania.
10.3.2 Základné vlastnosti didaktického testu
Didaktické testy môžu byť tvorené dvoma skupinami ľudí. Štandardizované testy zostavujú odborníci, čím sú zaručené ich potrebné vlastnosti. Didaktickým testom nazývame len taký test, ktorý sa vyznačuje požadovanou úrovňou reliability, validity a objektívnosti. Na tieto základné položky by mali myslieť všetci tvorcovia neštandardizovaných testov, teda poväčšine samotní učitelia.
Pod reliabilitou didaktického testu si treba predstaviť akýsi ukazovateľ presnosti a spoľahlivosti merania, teda to, s akou presnosťou sa testom merajú vedomosti žiakov (Lapitka, 1996, s. 30).
Žiak disponuje určitými vedomosťami, ktoré môžu byť počas testovania ovplyvnené rôznymi faktormi. Sú to: schopnosť využívať osvojené vedomosti, schopnosť samostatnej práce, neporozumenie testovej otázke, stres a nervozita, časová tieseň a nepozornosť.
„Výkon žiaka v teste sa skladá z dvoch zložiek: zo správnej a chybovej zložky“ (Lapitka, 2007, s. 29). Správna hodnota predstavuje skutočné vedomosti žiaka. Chybová hodnota výkonu žiaka predstavuje chyby vzniknuté pre jeho nepozornosť, únavu alebo v dôsledku nesprávne stavaných testovacích úloh.
Tvorca didaktického testu musí pri jeho tvorbe myslieť na odstránenie všetkých negatívnych faktorov ovplyvňujúcich testový výsledok. To znamená zvoliť do testu primeraný počet jasne formulovaných úloh, zabezpečiť v triede pokojnú atmosféru a disciplínu. Pozornosť treba venovať i známej skutočnosti, že aj náhodné tipovanie môže priniesť niektoré správne odpovede. Aby sa zabránilo odpisovaniu a náhodnému tipovaniu, je možné zvoliť namiesto úloh s krúžkovaním úlohy s doplnením krátkej odpovede. Do testu sa neodporúčajú vkladať ani úlohy s dlhou odpoveďou, pretože odpovede na otvorené úlohy sú z hľadiska objektivity a jednoznačnosti ťažko hodnotiteľné. Chyby spôsobené osobnými dôvodmi žiaka učiteľ nepostrehne a nevie im zabrániť, preto je dôležité, aby test bol čo najspoľahlivejší z hľadiska jeho obsahovej konštrukcie (Lapitka, 1996, s. 32 - 33).
Spoľahlivosť testu sa posudzuje podľa indexu reliability, ktorý sa určuje na základe porovnania dvoch obsahovo ekvivalentných testov. „Ak väčšinu zodpovedajúcich dvojíc úloh žiak vyrieši rovnako (obe úlohy správne alebo nesprávne) (Lapitka, 1990, s. 35), testy sú potom reliabilné.
Ako vyplýva z predchádzajúceho vzťahu, hodnota indexu reliability sa pohybuje v intervale od 0 do 1. V priemerných didaktických testoch sa index reliability pohybuje medzi hodnotami nad 0,65 (Lapitka, 2007, s. 30). Logicky z toho vyplýva, že čím je index reliability vyšší, tým je kvalita testu zaručenejšia.
Validita alebo platnosť didaktického testu predstavuje zhodu medzi obsahom testu a obsahom učiva vychádzajúceho z učebných osnov, cieľových požiadaviek a samotnej výučby. Ak tvorcom didaktického testu je samotný učiteľ, nesmie do testu zaradiť pojmy a úlohy, ktorých podstata nebola preberaná na hodine fyziky. V prípade tvorby celoštátnych testov je základným kritériom obsah učiva zaradeného do vyučovania podľa štátneho vzdelávacieho programu, resp. vzdelávacieho štandardu (Lapitka, 2007, s. 13).
Objektívnosť didaktického testu je sympatická vlastnosť nielen pre pedagógov, ale i pre samotných žiakov. Na rozdiel od ústnych a písomných skúšok, v ktorých sa vyžadujú dlhé odpovede, didaktické testy sa radia medzi najobjektívnejšie skúšky. Samozrejme, objektívnosť testu súvisí s formuláciou testovej úlohy a formou jej odpovede. Úlohy, v ktorých sa doplní krátka odpoveď alebo sa zakrúžkuje správna možnosť, sú považované za najobjektívnejšie. Naopak, pri úlohách s dlhými odpoveďami už objektívnosť testu klesá. Čím častejšie sa v teste nachádzajú úlohy s otvorenými dlhými odpoveďami, tým viac musí autor rátať s divergentnými odpoveďami žiakov, čo je niekedy ťažké vyhodnotiť. Otázka je objektívna len vtedy, keď na ňu existuje jednoznačná odpoveď.
10.3.3 Základné typy úloh v didaktickom teste
Didaktický test obsahuje rôzne typy úloh, v klasifikácií ktorých sa nezhodujú mnohí didaktici. Najbežnejšie sa úlohy členia na otvorené a uzavreté. Nakoľko sa vo fyzikálnych testoch môžu vyskytovať i úlohy vyžadujúce praktické zručnosti alebo prácu s grafom, rozhodli sme sa pre nasledovné členenie úloh: uzavreté úlohy, otvorené úlohy, grafické úlohy a konštrukčné úlohy.
A) Uzavreté úlohy sú charakteristické tým, že žiak narába s odpoveďami vytvorenými samotným autorom didaktického testu. Odpovede v uzavretých úlohách sú jednoznačne určené, a preto sú považované za najobjektívnejšie testovacie úlohy. Medzi uzavreté úlohy sa zaraďujú:
- Dichotomické úlohy – žiak na tvrdenie odpovedá jednou z dvoch možností - áno/nie, správne/nesprávne, tieto úlohy však posilňujú riziko náhodného tipovania a ľahkého opísania, preto sa príliš neodporúčajú.
Zvyšovaním teploty telesa jeho energia: rastie - klesá.
Celková mechanická energia lopty položenej na podložke je vzhľadom na podložku nulová.
Áno – Nie.
- Úlohy s výberom jednej správnej odpovede – úlohy sú formulované tak, že žiak vyberá odpoveď z niekoľkých ponúknutých možností, v ktorých je zahrnutá správna odpoveď – kľúč a tiež distraktory – nesprávne odpovede (Rosa, 2007, s. 41).
Celková mechanická energia lopty položenej na podložke
a) sa rovná potenciálnej energii lopty,
b) je nulová,
c) nevieme určiť.
- Úlohy s výberom viacerých správnych odpovedí
O hydrostatickom tlaku platí:
a) je spôsobený tiažou stĺpca kvapaliny,
b) je spôsobený tiažou stĺpca plynu,
c) veľkosť hydrostatického tlaku závisí od hmotnosti telesa,
d) hydrostatický tlak je v blízkosti hladiny kvapaliny v nádobe menší ako na jej dne,
e) hydrostatický tlak je v každom mieste kvapaliny rovnaký.
- Úlohy s výberom nesprávnych odpovedí
O hydrostatickom tlaku neplatí:
a) je vyvolaný tiažou stĺpca kvapaliny,
b) je vyvolaný tiažou stĺpca plynu,
c) veľkosť hydrostatického tlaku závisí od hmotnosti telesa,
d) hydrostatický tlak je v blízkosti hladiny kvapaliny v nádobe menší ako na jej dne.
e) hydrostatický tlak je v každom mieste kvapaliny rovnaký.
B) Otvorené úlohy sú charakteristické tvorbou odpovede. Podľa dĺžky odpovede sa otvorené úlohy členia na úlohy s krátkou a úlohy s dlhou odpoveďou.
- Úlohy s krátkou odpoveďou – žiak doplní číslo alebo slovo.
1. Opačný dej ako vyparovanie je.........
2. V elektrickom obvode sú sériovo zapojené tri rezistory, každý s odporom 100 Ω. Celkový odpor rezistorov v elektrickom obvode je..........
- Úlohy s dlhou odpoveďou – žiak niekoľkými vetami odpovedá na otázku, uvádza argumenty a vysvetlenia k problematike. Tieto typy odpovedí sa v didaktickom teste považujú za najmenej objektívne.
1. Vysvetli pojem rosný bod.
2. Vysvetli, prečo je grafom VACH žiarovky krivka.
C) Grafické úlohy sú charakteristické pre úlohy, v ktorých žiak pracuje s grafom, odčítava údaje z grafu, analyzuje tvar čiary grafu. Podľa formy odpovede sa môžu grafické úlohy začleniť medzi otvorené úlohy s krátkou alebo dlhou odpoveďou.
Na obrázku sa nachádza graf závislosti dráhy od času.
a) Urč rýchlosť pohybujúceho sa telesa.
b) Za aký čas prešlo teleso 20 m?
c) Akú dráhu prešlo teleso za prvých 6 sekúnd?
D) Konštrukčné úlohy – úlohy orientované na zostrojovanie grafu, zostrojenie elektrického obvodu, odmeranie elektrického prúdu a napätia a ďalšie úlohy vyžadujúce od žiaka vykonanie praktickej činnosti.
10.3.4 Tvorba didaktických testov
Autori zaoberajúci sa problematikou didaktických testov sa zhodujú v tom, že tvorba každého testu pozostáva z nasledovných krokov (Lapitka, 1996, s 99):
- plánovanie didaktického testu – je potrebné premyslieť si, pre koho sa test zostavuje a za akým účelom, aká téma sa overuje, ktoré vedomosti a zručnosti sa budú merať a určí sa testovací čas, s ktorým súvisí počet úloh,
- obsahová analýza učiva – učebnica, z ktorej žiak študuje a čerpá informácie, a vzdelávacie štandardy, z ktorých vychádza učiteľ, sú vedúcimi ukazovateľmi pri tvorbe každého testu,
- štrukturálny model učiva:
o má formu diagramu, ktorý je tvorený prvkami – pojmami, charakteristickými pre danú tému,
o obsahové prvky vystupujú v určitých vzájomných vzťahoch s inými prvkami,
- výber prvkov a poznávacích operácií:
o hlavná funkcia štrukturálnych modelov učiva spočíva vo výbere a vážení prvkov obsahu,
o výber obsahových prvkov testu úzko súvisí s obsahom vyučovania uvedenom v štátnom vzdelávacom programe,
- váženie prvkov a poznávacích operácií:
o vážiť prvky znamená prideliť body vybraným prvkom a poznávacím operáciám,
o pri vážení prvkov vychádzame zo štrukturálneho modelu učiva,
o najväčšia váha sa pridelí prvkom v najvyššom rade štrukturálneho modelu učiva, ktoré predstavujú najvšeobecnejšie pojmy témy,
o prvky v nižších radoch získajú váhu vždy o jednotku menšiu,
o prvky v najnižšom rade sú vážené váhou jedna, napriek tomu sú dôležité v obsahu vyučovania,
- zostavenie plánu úloh:
o zostaviť tabuľku obsahových prvkov a poznávacích operácií s ich príslušnými bodovými hodnotami,
o k jednotlivým prvkom obsahu priradíme konkrétne poznávacie operácie, ktoré sú v úlohách obsiahnuté,
o bodové skóre úlohy určíme ako súčet bodov za obsahový prvok a bodov za poznávaciu operáciu,
o výsledné bodové skóre testu je dané súčtom bodov všetkých úloh,
- formulácia úloh:
o od testovacích úloh sa vyžaduje, aby boli zrozumiteľne a gramaticky správne formulované,
o mali by obsahovať potrebné množstvo informácií na riešenie,
o mali by merať len tie vedomosti a zručnosti, ktoré chceme overiť,
o ich riešenie musí byť jednoznačné,
o riešenia úloh nesmú nadväzovať na riešenia predchádzajúcich úloh,
o je vhodné zaradiť rôzne formy úloh,
- stanovenie klasifikačného kľúča – jednou z možností stanovenia klasifikačného kľúča je klasifikácia podľa percenta vyriešených úloh v teste.
Podrobnejšie informácie k tvorbe didaktických testov je možné nájsť v publikácii Hodnotenie žiackych výkonov v reformovaných prírodovedných programoch základnej školy (Lapitková et al., 2011, s 48-70).