5.1 Model osobnosti v procese vyučovania fyziky

	V súčasných požiadavkách na vzdelanie sa zdôrazňuje predovšetkým rozvoj osobnosti žiaka. Súbor vyučovacích predmetov v učebnom pláne by mal vyvážene rozvíjať osobnosť žiaka tak v kognitívnej ako aj afektívnej, či psychomotorickej zložke.
	
	Aj keď sa v súčasnosti vyžaduje orientovať predmetové ciele širšie a rozvíjať osobnosť žiaka vcelku, z charakteru jednotlivých vyučovacích predmetov vyplýva, že pre ich príspevok k rozvoju osobnosti je špecifický, odlišný od ostatných predmetov.
	
	Vyučovanie fyziky, ale aj ostatné prírodovedné predmety, môžu formovať u žiaka empirické a teoretické metódy poznávania – didakticky transformované metódy, ktoré používajú vedci vo svojej výskumnej činnosti. Osvojenie si empirických postupov (pozorovanie, meranie, spracovanie výsledkov merania, experimentálna činnosť) a používanie teoretických postupov (tvorba pojmov, hypotéz, modelov a teórii) – uvedené postupy sú v didaktike fyziky rozpracované a ich aplikácia do pedagogických dokumentov a procesu vyučovania umožní naučiť žiaka stratégiám poznávania a riešenia problémov.
	
	Na obr. 5.1 je znázornený model osobnosti žiaka v procese vyučovania fyziky. Model zobrazuje vývoj osobnosti v priebehu vzdelávania sa vo fyzike. Dieťa vstupuje do vyučovania fyziky, ale aj iných prírodovedných predmetov, s určitými naivnými predstavami o javoch, s ktorými sa stretáva vo svojom okolí. Tieto prvotné predstavy – prekoncepcie, bývajú v mysli žiakov tak hlboko zakorenené, že bez osobitného prístupu vo vyučovaní sa u mnohých z nich nezmenia.
	
	Príkladmi javov, s ktorými má dieťa skúsenosti, sú premeny skupenstva, správanie sa telies v kvapalinách a podobne. Neakceptovanie naivných predstáv žiakov pri zavádzaní odborných pojmov môže mať za následok, že žiak si osvojí vedomosti len formálne, zapamätaním, a nie porozumením.
	
	Ak sa zhodneme na akceptácii odporúčania UNESCO a prijmeme teóriu konštruktivizmu za jedno z teoretických východísk pri tvorbe prírodovedných programov, potom je potrebné brať do úvahy pri zavádzaní náukových pojmov aj naivné predstavy žiakov.
	
	Model ďalej zobrazuje, že naivné predstavy by sa mali pretvárať na vedomosti žiakov empirickou cestou, 
	empirickým postupom. Pravda čistý empirický postup v poznávaní neexistuje. Tvorba pojmov si vyžaduje aj procesy abstrakcie a zovšeobecnenia. Ide však o to, aby žiaci dospievali k poznaniu vlastnými zisteniami a skúsenosťami z experimentálnej činnosti. Tento prístup zároveň podmieňuje aj výber prvkov obsahu vzdelávania. Empirický prístup k poznávaniu si vyžaduje, aby sa do obsahu predmetu spočiatku zahŕňali menej abstraktné pojmy, a pojmy ako sila, energia, časticová stavba látok by mali byť obsahom vyšších ročníkov.
	
	
	
	O prevažne teoretickom prístupe k vzdelávaniu a využívaní dedukcie ako myšlienkovej operácie, by bolo vhodné uvažovať len u tej časti populácie, ktorá sa rozhodne pre rozšírený kurz fyziky na vyššom stupni. U tejto skupiny možno predpokladať, že má dobre rozvinuté myslenie a zvládne formálno-operačné myslenie.
	
	Model vyučovania fyziky ďalej ukazuje, že vyučovanie zamerané na rozvoj osobnosti smeruje k formovaniu hodnôt a postojov žiakov, študentov a usiluje sa ovplyvniť ich životné ciele.