8.2 Klasifikácia fyzikálnych úloh

                
    Existuje veľa autorov, ktorí sa venovali klasifikácií fyzikálnych úloh. V metodickej literatúre sú uvedené rôzne klasifikácie fyzikálnych úloh. Ich autori si volia kritéria pre klasifikáciu fyzikálnych úloh podľa toho, z akého hľadiska ich hodnotia.(Kluvanec et al., 1991,s.142) Ťažko sa rozhodnúť, ktorá klasifikácia je najpresnejšia či najpodrobnejšia. 
    V tabuľke 8.1 uvádzame klasifikáciu fyzikálnych úloh podľa Janoviča (1992, s. 92).

Tabuľka 8.1 Klasifikácia fyzikálnych úloh pri utváraní a rozvíjaní žiackych schopností (Janovič et al., 1999, s. 92)
                

                

Uvádzame aj klasifikáciu zohľadňujúcu rôzne hľadiská podľa Gajdúšeka (2001).
Fyzikálne úlohy sa delia:
A.	Podľa cieľov poznania
1.	Neproblémové – úlohy popisované tak, že ich cieľ i postup, tiež podmienky riešenia sú jednoznačne určené. Žiaci sa s takýmto typom úloh bežne stretávajú pri laboratórnych prácach a všade tam, kde na vyriešenie fyzikálnej úlohy potrebuje iba daný postup práce a tak dôjde k výsledku riešeniu. Cieľom takýchto úloh je získanie prvotných predstáv o dôležitosti pracovných postupov pri riešení fyzikálnych úloh.
2.	Problémové – úlohy, v ktorých zadaní podmienok, cieľov i postupov sú nejaké nejasnosti, nie je tu jednoznačnosť určenia. Charakteristikou je problémová situácia, ktorá zakladá buď na správne určenom probléme,(pre žiakov je jasný cieľ ale nejasná je cesta k cieľu) alebo na neúplne určenom probléme (je jasný cieľ ale nejasná cestu k problému).

B.	Podľa formálnej povahy spôsobu ich riešenia 
1.	Kvantitatívne úlohy – výpočtové úlohy, pri ich riešení sa využívajú matematické operácie (aritmetické, algebrické operácie, grafické). Majú precvičovaciu funkciu. Tie najjednoduchšie sú prosté, vo väčšine prípadov ide o precvičovanie práve prebraného učiva. Na ich vyriešenie treba vedieť jeden najviac dva fyzikálne javy.
2.	Kvalitatívne úlohy – problémové, začínajú sa úlohovou situáciou, s ktorou sa zoznamuje hneď pri čítaní textu. Postup pri ich riešení je: naformulovať problém – stanoviť hypotézu – použitie fyzikálnych vedomostí a analyzovať úlohovú situáciu. Zaniká tu riešenie s dosadením kvantitatívnych hodnôt. Vyslovíme záver, diskutujeme o našom výsledku a hľadáme také súvislosti, ktoré nás privedú k novým poznatkom. 
3.	Kvalitatívno-kvantitatívne úlohy – zmiešané.

C.	Podľa zložitosti
1.	Monotematické úlohy – úlohy, ktoré sa zaoberajú len jednou témou, žiaci pracujú s jednoduchými nástrojmi a ich riešenie si vyžaduje jednoduché matematické operácie.
2.	Zložité úlohy – úlohy, pri ktorých žiaci pracujú zo zložitými nástrojmi a používajú zložité matematické úpravy.
3.	Komplexné úlohy – úlohy charakterizované rozličnosťou poznatkov, viacerými fyzikálnymi súvislosťami, majú kvantitatívny charakter, vyžadujú si zručnosť žiakov v matematických operáciách, ale aj dostatočne dlhý čas vo vyučovaní. Preto sú veľmi zriedkavé na školských hodinách.

D.	Podľa spôsobu zadania 
1.	Textové úlohy – úlohy zadávané iba textom, obsahujú základné informácie na ich úspešné vyriešenie.
2.	Grafické úlohy – úlohy, ktorých situácia je zobrazená pomocou určitého obrázku, grafu alebo náčrtu.
3.	Experimentálne úlohy – sú to také úlohy, kde na ich vyriešenie treba včleniť určité meranie alebo iný experiment. Podľa funkcie experimentu v úlohe, vieme diferencovať základné typy experimentálnych úloh.
    a)	1.typ – na základe experimentu, získavame hodnoty veličín, ktoré potom použijeme pri výpočte.
    b)	2. typ – meraním získame veličiny potrebné k výpočtu, ale hodnota hľadanej veličiny sa overuje kontrolným meraním.
    c)	3. typ – majú kvalitatívny charakter. Zrealizuje sa určitý pokus a úlohou žiaka je pomocou fyzikálnych úvah objasniť jav. Alebo žiak si má vopred rozmyslieť, aký jav vznikne za daných podmienok, ktoré overí pokusom.

E.	Podľa logickej povahy riešenia
1.	Analytické úlohy –charakteristické sú abstraktným členením javov a predmetov na jednotlivé zložky (prechod od celku k častiam).
2.	Syntetické úlohy – uplatnenie abstraktného zlučovania jednotlivých zložiek (prechod od celku ku zložkám) vedie ku porozumeniu vzťahov a súvislostí medzi nimi.
3.	Analyticko-syntetické úlohy – závislosť oboch postupov súčasne: aj analýza aj syntéza. Poznávanie bez analýzy je povrchné a bez syntézy stráca súvislosť.
    
F.	Podľa funkčného určenia úlohy
1.	Precvičovacie úlohy – veľmi prosté úlohy, riešia sa spamäti, precvičujú sa práve preberané poznatky alebo už sčasti zabudnuté poznatky. Treba vedieť jeden najviac dva javy. Významom týchto úloh je zvyk žiaka na precvičovaný jav, zvyk na nové veličiny, ich názvy, označenia, jednotky. 
2.	Poznávacie úlohy – rozvíjajú žiakovu predstavivosť o základe fyziky, ale aj o činnostiach jednoduchých zariadení používaných v oblasti techniky.
3.	Tvorivé úlohy – typické pre ne sú prvky neurčitosti, začudovania sa. Našli by sme v nich skresľujúce informácie, chaotické, neusporiadané údaje. Vyžadujú od žiakov tvorivý prístup k riešeniu, treba, skúmať, objavovať, vytvárať hypotézy, nové metódy riešenia, používať rôzne myšlienkové operácie.

G.	Podľa metodického účelu úlohy
1.	Motivačné úlohy – úlohy, ktoré dokážu upútať pozornosť žiakov, vyvolať pocit blaha a radosti pri ich riešení, ale aj pocit úspechu pri ich zvládnutí.
2.	Výkladové úlohy – každá úloha, ktorú vyučujúci rieši počas svojho výkladu učiva. Cieľom je zaobstarať informácie počas poznávacej činnosti žiaka. Vymáha si zadanie s problémom. Sú protikladom ku precvičovacej úlohe.
3.	Opakovacie úlohy – úlohou tohto typu je zopakovanie si fyzikálnych poznatkov, ktoré sa žiaci naučili na predchádzajúcej vyučovacej hodine. Žiak využíva iba jeden typ poznatkov. Iné je, keď učiteľ opakovaciu úlohu použije na zopakovanie si tematického celku. Tu žiak musí zlúčiť viacero poznatkov z tematického celku a vytvoriť väzby medzi jednotlivými poznatkami s fyziky.
4.	Klasifikačné úlohy – úlohy zamerané na pomoc učiteľovi pri klasifikovaní žiakov.

H.	Podľa počtu riešení
1.	Úlohy s jedným riešením,
2.	Úlohy s niekoľkými riešeniami,
3.	Úlohy nemajúce riešenie.

Fyzikálne úlohy vytvárajú pre žiakov súbor otázok, ktoré svojou činorodosťou vedú k poznávaciemu procesu. Fyzikálne úlohy by mali zastúpiť dva druhy cieľov: rezultatívne ciele (slúžia na adaptáciu určitých vedomosti) a procesuálne ciele (menia žiakove vlastnosti).