8.1 Funkcie fyzikálnych úloh

    Fyzikálne úlohy majú širokú škálu funkcií podľa toho, v ktorej časti výchovno-vzdelávacieho procesu sa používajú. V publikáciách Tollingerovej, ktorá sa úlohami zaoberala z pohľadu pedagogicko-psychologického, sú uvedené nasledujúce funkcie učebných úloh (cit. podľa Heluse et al., 1979, s. 220):
-	navodzujú žiakovu činnosť, fungujú ako jej príčina,
-	vytvárajú priestor pre žiakovu činnosť – do istej miery vymedzujú operácie, ktoré má žiak použiť,
-	vystupujú ako podmienka utvárania  žiakovej činnosti,  umožňujú  nielen dosiahnutie istého výsledku, ale vedú i k osvojeniu činnosti, ktorá k nemu smeruje,
-	vystupujú ako prostriedok, ktorým možno žiakovu činnosť riadiť.
    Švec et al. (1996, s. 53) učebnú úlohu považuje za súčasť komunikácie medzi žiakom a učiteľom. Učebná úloha môže rozvíjať i medzipredmetové vzťahy a v neposlednom rade umožňuje monitorovať učebnú činnosť žiaka a slúžiť ako prostriedok kontroly výsledkov vzdelávania.
    Z iného pohľadu môže byť jednou z funkcií zaradenia fyzikálnych úloh do vyučovacieho procesu rozvíjanie kognitívnych operácii žiaka. Tým, že ich žiak uplatňuje pri ich riešení, dochádza k ich rozvíjaniu. Na strana druhej môže učiteľ zistiť mieru osvojenia jednotlivých kognitívnych procesov podľa toho, nakoľko je žiak pri riešení takýchto úloh úspešný. Získava tým spätnú väzbu, ktorú môže zohľadniť pri svojom ďalšom pôsobení. Kognitívne procesy zohľadnil pri tvorbe cieľov B. S. Bloom. Ich kategorizácii sme sa venovali v kapitole 3 (Tvorba cieľov prírodovedného a fyzikálneho vzdelávania). Uviedli sme tu aj príklady úloh na jednotlivé dimenzia kognitívnych procesov.